top of page
Writer's pictureHana Kaníková

Banská Štiavnica - Industriálne centrum 18. storočia

Banská Štiavnica. Kráľovské mesto, horné Uhry. Miesto vedy a techniky, kde sa

sústreďovali najschopnejšie mozgy vtedajšej monarchie.


Už minule som premýšľala nad tým, aký nový rozmer vnímania Banskej Štiavnice nám

poskytuje jej technologický pokrok. Samozrejme, teraz je najmä krásnym historickým

mestečkom učupeným v horách a je príjemné sa prechádzať po jej strobylých uliciach,

ktoré vyzerajú ako vystrihnuté z pohľadnice. Ale vtedy, v dobe horúčkovitého ťaženia bola

úplne iná. Bola ako Seattle vtedajších pomerov. Ľudia tam nechodili za pamiatkami, či

polihovaním pri jazerách, ale za prácou v najrozvinutejšom technologickom sektore ríše.

Habsburgská monarchia siahala od Stredozemného mora až po Severné more a

prezývali ju “kotol národov”. Preto niet divu, že v Štiavnici našli uplatnenie talianski

vedátori, či nemeckí technokrati. Pozície pri strieborných baniach, na baníckej akadémii, či

v správe mesta medzi inými, boli veľmi dobre zaplatené.


Schopní mladí muži prišli za zárobkom kopať drahý kov v štiavnickom podzemí a ich

rodiny žili v technologicky vyspelom meste, ktoré okrem vlastných návrhov banských

strojov, bolo obkolesené umelými jazerami, ktoré zachytávali dážď a poskytovali energiu

pre strieborné bane. Okrem toho zabezpečovali dostatok vody pre celú populáciu usídlenú

v Štiavnických vrchoch.


Tajchy, ktoré vytvárajú komplikovaný systém jazier a tunelov, boli projektované troma

známymi inžiniermi: Jozef Karol Hell, Maximilián Hell a Samuel Mikovíny. Projekt bol

technicky a ekonomicky náročný. Napríklad, konštrukcia dvoch richňavských tajchov

vyžadovala, aby 4000 ľudí pracovalo každý deň po dobu troch rokov. Ale po dokončení

boli tachy schopné vysať všetkú vodu zo zaplavených tunelov a zároveň poskytovať

energiu pre ďalšie rozkvitajúce odvetvia.


Výsledkom tohto technologického pokroku bol ekonomický a kultúrny rozkvet Banskej

Štiavnice. V roku 1782 bola Banská Štiavnica tretie najväčšie mesto uhorského kráľovstva

(s 23, 192 obyvateľmi alebo 40 000 ak rátame aj okolie) po Bratislave a Debrecíne.

V roku 1762 kráľovná Mária Terézia prikázala založiť v meste Banícku Akadémiu, prvú

technickú univerzitu na celom svete. Banská Štiavnica bola ako miesto založenia

univerzity vybraná preto, lebo mala baníctvo, hydrologické, metalurgické, propulzné a

testovacie vybavenie a rovnako nástroje poháňané ohňom, vetrom alebo vzduchom a

kyvadlové výpustné zariadenia, ktoré neexistovali v iných banských oblastiach- čiže pre

svoje tajchy.


Kráľovskí navštevníci ako František I., Jozef II., a Leopold II. chválili štiavnické tajchy

ako technologický zázrak.


V priebehu storočí sa tajchy stali integrálnou súčasťou svojho prirodzeného okolia. Mnoho

z nich bolo zrekonštruovaných a lákajú v súčasnosti turistov, kým viacero menších

umelých jazier zostáva ukrytých v štiavnických vrchoch.


Nabudúce, keď sa budete prechádzať po štiavnickych uliciach, či obdivovať jej jazerá,

spomeňte si, ako to bolo predtým. Nikto nič neobdivoval, všetci boli príliš zaneprázdnení

prácou a novými vedeckými projektami.


Aj vďaka nim si dnes môžeme vychutnávať kávu, či aperol spritz na Trotuári. :)

コメント


コメント機能がオフになっています。
bottom of page